In summer

Letné radosti



Júlový slnečný deň, poľné kvety, teplý vietor, knihy, spriaznené duše, a košík plný dobrôt. 

Leto mám rada, kým dni nie sú horúce a sparné. Radšej ho trávim v prírode než na kúpaliskách. Tohtoročné leto trávim v práci, s priateľmi, alebo pri knihách.  Nie príliš horúce počasie mi umožňuje tráviť ho aktivitami v prírode, ktoré mám tak rada.  A dnešok mi spríjemnil aj harmonický podvečer strávený piknikom na lúke. 

Celý svet sa na chvíľu spomalil, a my sme sa preniesli do čias bez sociálnych sietí, čias, keď sa čítali knihy, vzájomne sa viac rozprávalo a život plynul pomalšie. Nie je nič príjemnejšie ako spomaliť a vychutnávať si zapadajúce slnko, hlboký rozhovor a dobré jedlo. Momenty ako tieto mi umožňujú zamyslieť sa,  popustiť uzdu svojej fantázie, a premeniť sa na hrdinku svojho vlastného romantického príbehu.  Vychutnávať si zážitok s dobrou priateľkou vo dvojici je skutočné šťastie. Rozprávať sa o literatúre, ľahkých témach, ale aj komplikovaných medziľudských vzťahoch až kým slnko nezapadne za horizont.  Snívať, uletieť zo šedej reality. 
Všadeprítomný hmyz a tŕnisté cestičky sú len malou daňou za pekné zážitky. Sú skôr neodmysliteľnou súčasťou, podmienkou letnej, piknikovej atmosféry. 


S kým iným než s Betkou - Zápisky jednej Alžbetky by som mohla takto uniknúť z reálneho sveta? 



Romantické duše. 


Boli ste niekedy na pikniku? Ako trávite leto Vy? 

Read More

Share Tweet Pin It +1

12 Comments

In life

Do roka a do dňa


Po malej, ale veľmi prospešnej pauze som sa opäť vrátila. Plná nápadov, motivácie, chuti do písania. Vrátila som sa kvetinová, ale stále som to ja, ako ma môžete poznať už rok. 

Jeden rok je magická hranica, ktorú sa mi podarilo pokoriť prvý krát práve s blogom, ktorý v tejto chvíli čítate. Akoby to bolo včera, keď som prvý krát uverejnila svoj prvý článok, a s malou dušičkou čakala, či si ho niekto prečíta. 

Mnohokrát pre mňa písanie znamená oveľa viac, než štylizovanie viet do uceleného článku, alebo prezentovanie svojich nápadov k danej téme či problematike. Je to vyjadrovanie svojich pocitov, myšlienok, ale predovšetkým samej seba. 
Za jediný rok na blogu som spoznala množstvo skvelých ľudí, vypočula si cenné rady a názory, našla pochopenie a porozumenie, objavila bytosti podobné mne, ba dokonca, získala niekoľko listových priateľov. 
Blog som založila s úmyslom vytvoriť blog s dušou. Miesto plné myšlienok, z ktorých sa môžem vypísať, do ktorých sa môžem ja i čitateľ ponoriť. 

Milý čitatelia, ďakujem za vaše komentáre, odozvy, reakcie, ale aj ochotu prečítať si kúsok zo mňa, po celý jeden rok! 

Read More

Share Tweet Pin It +1

2 Comments

In travel

Dotyk (moderného) umenia


Divadlo, historické námestia, vážna hudba a moderné umenie. Dychberúce dotyky umenia, ale aj tie, ktoré za srdce nechytili, dych nevzali. 

Pre nejedného študenta je jún náročný mesiac. Skúšky, testy, písomky, projekty... Každý od stresu a uteká iným spôsobom. Ja som tentokrát utiekla doslova, a to do Košíc a Banskej Bystrice na malé  umelecké rozptýlenie.

Tanečné vystúpenia v Divadle-štúdiu tanca v Banskej Bystrici navštevujeme každoročne. Moderný umelecký tanec ma nikdy veľmi neuchvátil, tento rok som však odchádzala pozitívne naladená. Na scénický tanec sa dívam ako laik. Nie vždy lichotí oku, nie vždy zaujme, ale každé predstavenie je jedinečné a celkom iné. 
V modernom umení záľubu nenachádzam. Preto bola pre mňa výstava písmen veľkou neznámou. Slová, myšlienky, písmená, tvary, prázdny rám... Chybou výtvarníka je možno porovnávanie jednotlivých období, umelcov, štýlov. Je ťažké nájsť niečo nenapodobiteľné, samo o sebe jedinečné a pritom niečo celkom nové. Na výstavách moderného umenia si pripadám stratene, ako niekto, kto medzi biele steny galérie nepatrí. 

Splnil sa mi sen. Nie veľký, o akých snívame keď sa nás niekto opýta. Ale taký ten menší sen, na ktorý si spomenieme pred spaním, alebo keď nám ho niečo pripomenie. Bola som  vo filharmónii na predstavení Vivat Beethowen!. Júnový teplý večer v Košiciach, róby, úsmevy, neskutočne omamný zvuk hudobných nástrojov. Pocit, keď sa cítite naplnene a spokojne, a nechávate hudbu prechádzať cez Vás. 

Zúčastňujete sa kultúrnych podujatí? Aký názor máte na moderné umenie? 


Read More

Share Tweet Pin It +1

0 Comments

In book

Láska je láska


Príbeh osudov dvoch žien, ktoré sa pretnú v jeden. 

Keď som sa na Danielkinom blogu dočítala, že napísala knihu, bola som rozhodnutá, že si ju prečítam. Slovenské romány nie sú práve mojou šálkou kávy. No keďže téma bola viac než zaujímavá, po knihe som siahla. 

Ak by som mala Láska je láska vystihnúť jedným slovom, povedala by som, že je vanilková. Netradičná, nežná, jemná, ľahká a príjemne sladká. Príbeh vás jednoducho unáša stránkami knihy od začiatku po koniec. 

Kniha zachytáva príbeh mladej ženy Anabely, ktorú spoločnosť považuje za inú. Ana sa zamiluje do doktorky Leny. Ich vzťah je plný slastí, ale i strarsi, v podobe nepochopenia spoločnosťou, odsudzovania členmi rodiny, či rozhodovaním, aký život si vybrať. Stretávajú sa s podporou i nepochopením, s priateľmi, či odporcami. Dve silné ženy, dve spriaznené duše, ktoré sa rozhodli pre cestu svojho vlastného šťastia. 

Daniela Slávik v knihe ukázala, aká intenzívna, čistá, a silná láska môže vzniknúť medzi dvoma osobami, nezávisle od pohlavia. Že kontroverznosť témy o homosexuálnej láske je založená na predsudkoch zastaraných názorov dnešnej spoločnosti. Že milovať je v poriadku. Byť homosexuálom je v poriadku. Mať predsudky nie je v poriadku

Read More

Share Tweet Pin It +1

14 Comments

In

Pozdrav z najfarebnejších dní môjho života


Nie som motivátor, slniečkar, ani bezhraničný optimista. Sú dni, keď vykročím zlou nohou, alebo sa mi proste  nedarí. A sú dni, keď som šťastná. Dni ako sú tieto. 

Zoširoka sa usmievam, a neprekáža mi nedokonalý úsmev, vrásky pri ústach, dokonca ani reakcie okolia. Sú lepšie aj horšie dni. Zvyčajne sú moje dni neutrálne, pokojné, emocionálne vyrovnané. Bez väčších negatívnych alebo pozitívnych výkyvov. Prečo tomu tak nie je aj teraz? 

Nemôžem povedať, že by sa mi darilo všetko, čoho som sa dotkla. Nezaťažujem  sa drobnými problémami, ktoré sa napokon riešia sami. Stres prežívam oveľa menej ako zvyčajne. Vediem plodné konverzácie s ľuďmi, ktorých mám rada. Uvedomila som si, že tu na všetko nie som sama. A taktiež, že hoci ich nie je veľa, mám na tomto svete skutočných priateľov. A kto vie, možno je to tým slnečným počasím, správnymi ľuďmi, či jarnými vôňami a farbami. Vždy sa nájde dôvod na radosť. 

Uvoľnené konverzácie ležiac na zemi, slnečné popoludnia s teplým vetrom, baviť sa, akoby zajtrajšok neexistoval,  nekonečné záchvaty smiechu, tanec, spev ktorý vychádza zo srdca... Tieto, a desiatky ďalších krásnych momentov si užívam naplno, ako to len ide. Mám pocit, že by bolo hriechom neprecítiť ich celým telom, až po korienky vlasov. 

Nie vždy sa dá nálada ovplyvniť. Niekedy sa cítim vyhoretá, smutná, sklamaná, demotivovaná. Ale potom sú tu chvíle ako tieto, ktoré ma naplnia energiou, až mám pocit, že ani spánok nie je potrebný. Psychicky oddychujem. 

Prežívate svetlejšie, alebo tmavšie obdobie? 

Read More

Share Tweet Pin It +1

6 Comments

In

Dom nenaplnených lások


Román o veľkých, nenaplnených láskach, ktoré trvajú až za hrob. 

Ženy z rodu Lagúnovcov sú prekliate. Ich kliatba spočíva v tom, že sa zamilujú len raz v živote, ich láska nebude naplnená, a budú rodiť len ďalšie dcéry. Toto prekliate postihuje niekoľko generácií žien. Príbeh začína sledovaním Kláry, nešťastne zamilovanej dievčiny do statkára z Andalúzie. Ako pomstu za nenaplnenú lásku zakladá nevestinec - Červený dom - v ktorom sa odohráva väčšina deju. Dom stratí svoju funkciu aj zlé meno, avšak nenaplnené lásky sa v ňom budú rodiť celé generácie. Preruší sa kliatba keď sa do rodu Lagúnových narodí syn? 

Príbeh sa odohráva v Kastílsku od konca 19. storočia, až po takmer dnešnú dobu. Viacgeneračné ságy zvyčajne nebývajú mojou šálkou kávy. Dom nenaplnených lások však vôbec nebol nudný, zbytočne natiahnutý, ani príliš rozvláčny. Každá strana odhaľovala viac a viac. 

Sex, perverzita, incest. V niektorých momentoch som mala chuť knihu zatvoriť. Práve v týchto motívoch sa začínajú formovať moje zmiešané a protichodné  pocity. Občas prevýši znechutenie. Táto kniha však vyvážila aj tieto motívy jemnosťou, nehou a krehkou láskou. Opis krásy, vôní, prírody a čistých citov vyrovnával v mojich očiach to, čo pre mňa predstavovalo negatíva. Román rozhodne nepatrí medzi typické "sladké" príbehy o láske. 

Autorka Cristina Barrio Lopez skutočne zahrala na moju strunu. Možno nie som sama, ktorej sa vidí predstava nadpozemskej lásky skúšanej kliatbou, krásna. Láska, ktorá je silnejšia než povery, či dokonca smrť. A hoci trvá silnejšie, a len raz, je o to citeľnejšia a intenzívnejšia. 

Čítali ste túto knihu? Aký je Váš názor na ľúbostné romány? 








Read More

Share Tweet Pin It +1

1 Comments

In

Ako s úľubou mrhám časom



Je skutočne ťažké v unáhlených časoch uprostred práce jednoducho "vypnúť". Nespočetné množstvo povinností valiacich sa z každej strany ma občas doslova pohltí. Ani som si neuvedomovala, že môj organizmus nemôže fungovať neustále na 100%. Až dokým si za to nevyžiadal určitú daň. 
Na ochorenia zo stresu verím len polovične. Niekedy však stres môže prevziať kontrolu nad telom. 

Mám rada pauzy. Rada si oddýchnem aj počas unáhleného dňa, s kopou povinností. Teraz sa už zastaviť viem. Spočiatku som si pripadala lenivo, nezodpovedne. Mala som výčitky svedomia, že robím menej ako predtým. Pre vlastné zdravie je však niekedy potrebné nemyslieť, nekonať, darovať si svoj čas. Prikladám niekoľko myšlienok z denníka flegmatika. 

Je mi to jedno. Nejde o ľahostajnosť.  Niekedy je proste lepšie veci neriešiť, pre vlastné dobro. Občas sa veci vyriešia sami. Netrápiť sa vecami, ktoré neviem ovplyvniť, alebo sa ma netýkajú. 

Času je dosť. Mám rada dochviľnosť a presnosť. Niektoré termíny sú dôležité, ale s kľudom to predsa zvládnem lepšie, nie? 

Nič sa nedeje. V ťažkej situácii podľahneme stresu či chceme, alebo nie. Každý problém sa v danej chvíli zdá ako ten najväčší na svete. Čím skôr si uvedomím, že vlastne o nič nejde, tým lepšie.

 Aj počas nabitého dňa si urobím zázvorový čaj, vyložím nohy,  prečítam niekoľko strán, alebo si len zapnem televízor. Aspoň na hodinu si vydýchnem. Počas teplých mesiacov sa preveziem na bicykli.  Niekedy nie je na škodu odložiť prácu na bok, a urobiť si pekný, pohodový deň. John Lennon povedal, že čas, ktorý strávime niečím čo máme radi, nie je premrhaný čas. Starostí je niekedy vyše hlavy, a v budúcnosti ich bude možno ešte viac. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo sa naučiť oddychovať. 

Ste flegmatici? Ste večne zanerázdnení? Ako vyzerá Váš oddychový deň? 



Read More

Share Tweet Pin It +1

9 Comments

Letné radosti

Júlový slnečný deň, poľné kvety, teplý vietor, knihy, spriaznené duše, a košík plný dobrôt.  Leto mám rada, kým dni nie sú horúc...

Google+ Followers

Vyhľadávať v tomto blogu

Follow by Email

Translate

recent posts